V prípade, ak v dôsledku zdravotnej starostlivosti došlo k poškodeniu alebo zhoršeniu zdravotného stavu človeka, tak mnohých poškodených odrádza od uplatnenia ich nárokov súdnou cestou výška vstupných nákladov na začatie súdneho konania, resp. právneho zastúpenia.
Bez zaplatenia súdneho poplatku, súd podanú žalobu neprejedná. Výška súdneho poplatku pri peňažnom plnení na náhradu škody je 6 % z požadovanej sumy. V prípade, ak je peňažné plnenie napr. 100 000,- € je výška poplatku 6 000,- €. Súdny poplatok je značnou položkou aj pre človeka, ktorý nemá výpadok príjmu z dôvodu poškodenia jeho zdravia.
Náš právny poriadok reagoval na túto situáciu tak, aby nedošlo k odňatiu možnosti na prístup k súdu poškodeným osobám tým, že v určitých situáciách je možné, aby došlo k oslobodeniu poškodeného od súdneho poplatku.
Podľa zákona o súdnych poplatkoch je od poplatku oslobodený žalobca v konaní o náhradu škody vrátane škody na veciach, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví. Zákon o súdnych poplatkoch nedefinuje termín „ublíženie na zdraví“.
Ublíženie na zdraví má však legálnu definíciu v trestnom zákone. Ublíženie na zdraví je také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
Podľa právnej doktríny za ublíženie na zdraví možno považovať taký stav (ochorenie, poranenie), ktorý porušením normálnych telesných alebo duševných funkcií sťažuje výkon obvyklej činnosti alebo má iný vplyv na obvyklý spôsob života poškodeného a ktorý vyžaduje lekárske ošetrenie aj keď nezanecháva trvalé následky.
Súd by tak mal po podaní žaloby zisťovať, či v danom prípade uplatnená náhrada škody na zdraví (bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia, atď.) vznikla v súvislosti s poranením alebo ochorením, ktoré si vyžiadalo lekársku pomoc a bol ním sťažený obvyklý spôsob života. Ak je poškodenie zdravia skutočne spôsobené nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou zväčša vyžaduje ďalšiu zdravotnú starostlivosť a má aj vplyv na obvyklý spôsob života poškodeného.
Pokiaľ súd z obsahu žaloby a jej príloh dospeje k poznatku, resp. bude mať za osvedčené, že uplatnená náhrada škody vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví (poranením, ochorením), tak za tieto uplatnené nároky súdny poplatok nevyrubí.
Ak však z obsahu žaloby a jej príloh nie je možné dospieť k vyššie uvedenému záveru súd poplatok vyrubí. Táto situácia môže nastať napríklad ak nie je možné jasne odlíšiť, či škoda na zdraví vznikla z dôvodu úrazu alebo následne nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti.
Súd je ďalej pred vyrubením poplatku povinný z obsahu žaloby a jej príloh skúmať, či žalobcom uplatnená náhrada škody alebo nemajetkovej ujmy, mu nebola spôsobená trestným činom.
Ak bol vo veci vydaný rozsudok alebo trestný rozkaz súd nemá zásadné problémy túto právnu normu aplikovať, i keď už v tejto fáze by mal zistiť, či medzi trestným činom a ujmou existuje príčinná súvislosť. Nevyriešenou otázkou je v akej miere má súd v tejto fáze zisťovať príčinnú súvislosť, keďže dokazovanie sa realizuje až na pojednávaní, a či je dostatočné len jasne skutkovo vymedziť a osvedčiť rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie jej možnej existencie.
V rámci aplikácie danej normy nastáva istý výkladový problém ohľadom trestných činov, o ktorých bolo trestné konanie zastavené. Podľa právneho názoru najvyššieho súdu prejudiciálny záver o možnosti oslobodenia žalobcu od súdneho poplatku je potrebné odvodzovať predovšetkým z odôvodnenia uznesenia o zastavení trestného stíhania, t.j. súd skúma, či z rozhodnutia vyplývajú skutočnosti o tom, že bol spáchaný trestný čin, najmä v prípadoch ak je trestné stíhanie zastavené z dôvodu nedostatku veku alebo smrti páchateľa, prípadne premlčania trestného stíhania a pod.
Ak nebolo vedené trestné konanie vôbec, mám za to, že súd prejudiciálne túto otázku nebude skúmať z vlastnej iniciatívy, ale vždy bude, resp. môže vychádzať iba z výsledku už realizovaného trestného konania, inak by konal mimo svoju právomoc (ultra vires).
Od 1. januára 2020 platí zákonná úprava podľa ktorej je od platenia súdneho poplatku oslobodený aj žalobca v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré boli spôsobené porušením povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ak porušenie povinnosti potvrdil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
V súčasnosti je teda súd povinný skúmať aj to, či z obsahu podanej žaloby a jej príloh vyplýva, že uplatnené nároky boli spôsobené porušením povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti potvrdenej Úradom pre dohľad.
Vyššie uvedené zákonné osobné oslobodenie upravené v zákone o súdnych poplatkoch vyplýva priamo zo zákona, takže o ich priznaní súd nevydáva rozhodnutie. Prieskum správnosti posúdenia oslobodenia od poplatku je možný až po podaní opravného prostriedku voči zastaveniu konania pre prípadné nezaplatenie poplatku.
Ak by neboli splnené vyššie uvedené predpoklady zákonného osobného oslobodenia od súdneho poplatku je možné, aby žalobca súčasne s podanou žalobou požiadal súd o priznanie oslobodenia od súdneho poplatku, na základe rozhodnutia súdu. Súd pokiaľ to odôvodňujú pomery žalobcu rozhodne o oslobodení od súdneho poplatku.
Predpokladom pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov súdom sú pomery strany odôvodňujúce priznanie oslobodenia. Pod pojmom pomery zákon chápe majetkové pomery žiadateľa (v prípade fyzickej osoby tiež rodinné, sociálne a zdravotné pomery), majúce základ v okolnostiach, ktoré nie sú len dočasnej či prechodnej povahy a odôvodňujú záver, že poplatník celkom alebo sčasti (v prípade žiadosti o čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov) nemôže splniť poplatkovú povinnosť alebo že jej splnenie od neho nemožno spravodlivo žiadať. Objektívny nedostatok finančných prostriedkov, resp. iného majetku by nemal spôsobovať nemožnosť domôcť sa svojho práva na súde.
Priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov súdom má vplyv aj na povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania, t.j. počas súdneho konania nie je žalobca povinný znášať tieto náklady. Priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov tak odbremeňuje poškodeného v medicínskom spore od platenia časti nákladov na vedenie sporu. Uvedené však bez iného neplatí pri zákonnom osobnom oslobodení od súdnych poplatkov uvedenom v predchádzajúcich odsekoch.
Po skončení sporu však bude tieto náklady na znalecký posudok, resp. trovy právneho zastúpenia znášať neúspešná strana sporu, ak nebudú v danej veci zistené dôvody hodné osobitného zreteľa.
Ohľadom priebežného platenia nákladov právneho zastúpenia poškodeného v medicínskom spore sa viem, na základe okolností danej veci s Vami individuálne dohodnúť tak, že právne služby nebudete ako klient hradiť počas vedenia sporu s tým, že odmena za poskytnuté právne služby bude uhradená iba v prípade Vášho úspechu vo veci, a to z plnenia priznaného súdom.
Pokiaľ potrebujete zastúpiť v medicínskych sporoch neváhajte sa mňa obrátiť a dohodnite si stretnutie alebo konzultáciu.
JUDr. Ľudovít Surma
advokát
Pridaj komentár