Ľudia s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom čelia mnohým problémom, na riešení ktorých sa z časti podieľa aj štát, najmä vo vzťahu k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti a jej plateniu a zabezpečení primeraného hmotného zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu. Nižšie rozoberiem niektoré úskalia týkajúce sa primeraného hmotného zabezpečenia pri nespôsobilosti na prácu.
Domáhať sa ústavného práva na primerané hmotné zabezpečenie je možné len v medziach zákona. Hmotné zabezpečenie administruje a vypláca Sociálna poisťovňa podľa zákona o sociálnom poistení.
Právo na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu sa vzťahuje aj na fyzické osoby, ktoré majú dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav už od detstva a nikdy neboli povinné dôchodkovo poistené.
Jednou z podmienok získania invalidného dôchodku takéhoto nezaopatreného dieťaťa (mladého invalida) je, že sa táto osoba stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom.
Obdobie v ktorom je fyzická osoba nezaopatrením dieťaťom je zákonom určené vekom fyzickej osoby, a to do skončenia povinnej školskej dochádzky, a po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie, alebo pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.
Zákon teda určuje hornú hranicu veku fyzickej osoby, ktorá rámcuje obdobie na vznik invalidity dieťaťa ako jednej z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok, avšak priamo nestanovuje dolnú hranicu veku dieťaťa od kedy je možné určovať jeho invaliditu v zmysle zákona.
Uvedená nedokonalosť však spôsobuje obrovské aplikačné problémy, keďže zákon umožňuje aj týmto osobám podieľať sa dobrovoľne na dôchodkovom poistení z čoho im plynie aj právo na zohľadnenie uvedeného pri stanovení výšky invalidného dôchodku. Zo zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by povinné a dobrovoľné dôchodkové poistenie nebolo rovnocenné.
Mnohí rodičia dostali radu, že práve uhradením dobrovoľného dôchodkového poistenia môžu navýšiť invalidný dôchodok svojich nezaopatrených detí, avšak v konečnom dôsledku nebola táto skutočnosť zohľadnená pri posudzovaní nároku ich detí, a to z dôvodu, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne určil dátum vzniku invalidity do veku dieťaťa predchádzajúcemu obdobiu za ktoré bolo zaplatené dôchodkové poistenie.
V mnohých prípadoch sa stáva, že posudkový lekár určí deň vzniku invalidity pred deň dovŕšenia pätnástych rokov veku dieťaťa.
Právnou otázkou je, či môže Sociálna poisťovňa na základe posudku lekára určiť invaliditu pred deň dovŕšenia 15 rokov veku dieťaťa, resp. či obdobie nezaopatrenosti dieťaťa pre účely invalidného dôchodku je rámcované aj spodnou hranicou?
Mám za to, že odpoveď na danú otázku je, že existuje dolná hranica veku nezaopatreného dieťaťa, pred ktorú nie je možné stanoviť invaliditu. Uvedená hranica vychádza zo skutočnosti, že invalidnou osobou je osoba, ktorá má pre nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Preto aby mohla osoba dosiahnuť pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť musí byť schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť právne možná, t.j. na jej základe môže vzniknúť doba dôchodkového poistenia v konkrétnom prípade.
Dôchodkové poistenie vzniká najskôr odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti, najmä pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru. Právo na príjem zo závislej činnosti môže vzniknúť najskôr ukončením povinnej školskej dochádzky. Uvedené je regulované na mnohých úrovniach práva vrátane Charty základných práv Európskej únie. Podľa čl. 32 Charty sa detská práca zakazuje. Minimálny vek na prijatie do zamestnania nesmie byť nižší ako minimálny vek na ukončenie povinnej školskej dochádzky.
Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najdlhšie do konca školského roku, v ktorom žiak dovŕšil 16 rokov veku. V súčasnosti teda nie je možné, aby povinná školská dochádzka skončila pred dovŕšením 15 rokov veku dieťaťa.
Na dosahovanie príjmu zo služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru je potrebné dosiahnuť plnoletosť. To isté platí pri samostatne zárobkovo činných osobách.
Fyzická osoba teda nadobúda plnú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť až plnoletosťou.
Zdravá fyzická osoba ako aj osoba s nepriaznivým zdravotným stavom nemajú do ukončenia povinnej školskej dochádzky žiadnu zákonnú možnosť vykonávať zárobkovú činnosť, a preto porovnaním ich telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti s porovnateľnou osobou nie je možné dospieť záveru o poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keďže táto schopnosť predpokladá aj právnu možnosť jej vykonávania a tieto osoby ju bez ohľadu na zdravotný stav v danom veku nemajú.
Nepriaznivý zdravotný stav môže vzniknúť aj pred ukončením povinnej školskej dochádzky, ale jeho prejavy na zárobkovú činnosť je možné posudzovať až v čase keď je zárobková činnosť (základné pravidlo) právne dovolená.
Ust. § 71 zákona o sociálnom poistení upravuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť definovanú týmto zákon a odkazmi vedúcimi z tohto zákona, a to nie len zárobkovú činnosť spočívajúcu v príjme z pracovnoprávnom vzťahu, ale aj z iných právnych vzťahoch zakladajúcim právo na príjem. Príjem z iných právnych vzťahov je podmienený vekom 18 rokov, a preto mám za to, že aj vznik invalidity (poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) nie je možné určiť skôr ako k dovŕšeniu 18 rokov veku – plnej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Uvedenému zodpovedá aj skutočnosť, že podľa uvedeného zákona fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom, najskôr však odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku.
Posudzovanie okamihu vzniku invalidity pri nezaopatrených deťoch je len jedným z mnohých úskalí administratívnej praxe Sociálnej poisťovne, ktorá ako jediné kritérium pre vznik invalidity uznáva okamih vzniku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, bez toho aby zohľadňovala okamih vzniku právnej možnosti výkonu zárobkovej činnosti a až následne posudzovala mieru poklesu tejto schopnosti.
Ohľadom správnej administratívnej praxe vo vyššie uvedených ohľadoch nebola doposiaľ Sociálna poisťovňa usmernená zo strany správnych súdov, a preto v súčasnosti nie je zriedkavé, že vznik invalidity u nezaopatreného dieťaťa je stanovený ku dňu jeho narodenia, kedy žiadna zárobková činnosť ani neprichádza do úvahy, ani nie je možné vykonať porovnanie z inou zdravou osobou v rovnakom postavení (veku).
Domnievam sa, že načrtnutá argumentácia by mohla byť zo strany správnych súdov osvojená, avšak či sa to stane, bude závisieť od konkrétnych súdov a ich rozhodnutí v individuálnych veciach.
JUDr. Ľudovít Surma,
advokát
Pridaj komentár