V rámci riešenia medicínskeho sporu v súvislosti s hypoxiou plodu opísanom v prvom článku tohto blogu som sa dostal do situácie, kde som ako advokát už vnútorne nevedel uniesť spôsob akým pristupovali k poškodeným osoby, ktoré si mali plniť svoje povinnosti pri zisťovaní okolností za akých bolo poskytnutá starostlivosť a podal som trestné oznámenie na štátny orgán, ktorý si ako najpodstatnejší a rozhodujúci princíp jeho fungovania vtlačil nálepku – POMÁHAŤ A CHRÁNIŤ.
Čo sa vlastne stalo?
Poškodení podali podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o preskúmanie správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti matke a dieťaťu v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o dieťa počas jeho hospitalizácie.
Úrad tento podnet prijal a miesto požadovaných 9 dní zdravotnej starostlivosti, ktoré žiadali poškodení preskúmať, si zobral za predmet svojho prieskumu 1 rok života narodeného dieťaťa. Jeden by si povedal, že zo strany Úradu išlo o skutočne o šľachetný čin, opak je pravdou.
Čo je však v tomto príbehu najpodstatnejšie?
Úrad prizval v časti týkajúcej sa pôrodu k výkonu dohľadu lekára – gynekológa, pôrodníka, keďže túto činnosť môže vykonať iba osoba s odbornou spôsobilosť podľa osobitného predpisu.
Tento lekár – gynekológ, pôrodník vykonal svoju prácu ozaj dôkladne, a to dokonca tak, že našiel v lekárskych správach dieťaťa (vek 6 mesiacov) zmienku o diagnóze, ktorá súvisí s genetickým poškodením, čo ho viedlo k záveru, že ponechanie dusiaceho sa dieťaťa v trvaní viac ako 2,5 hodiny v matke bez vykonania urgentného cisárskeho rezu, považuje za správne v celom postupe, bez najmenšieho pochybenia.
Uvedený záver prizvaného lekára sa v súdnom konaní preukázal v celom rozsahu ako nesprávny s tým, že lekár pochybil v základnej zásade posudzovania zdravotnej starostlivosti, keď posudzoval vec ex post, nie ex ante.
Človek by si povedal všetci sme omylní. Pán prizvaný lekár sa proste „náhodou“ pomýlil, stane sa.
Avšak v súdnom konaní sa zistilo, že diagnóza o ktorú sa opieralo posúdenie prizvaného lekára bola vymyslená a žiadna takáto diagnóza dieťaťa neexistuje.
Proste ďalšia náhoda, nezamýšľaná chyba.
Poslednou náhodou v danej veci je fakt, že prizvaný lekár – gynekológ, pôrodník s akademickou hodnosťou mimoriadny profesor posudzoval zdravotnú starostlivosť, ktorá bola poskytnutá oddelením nemocnice, ktorú vedie lekár v postavení profesor, ktorý o 2 mesiace neskôr písal oponentský posudok k inauguračného spisu prizvaného lekára – gynekológa, pôrodníka, ktorý sa následne, a aj vďaka tomuto posudku, stal profesorom.
Toto sú holé fakty, stalo sa.
Pre blaho nás všetkých by sa malo zabrániť tomu, aby sa podobná vec už nemohla v budúcnosti znova stať. Dosiahnutie tohto cieľa je v prvom rade úlohou organizácie, ktorá má za úlohu POMÁHAŤ A CHRÁNIŤ.
Ako teda v skutočnosti prebieha takáto pomoc a ochrana?
Po roku od podania trestného oznámenia nám bolo doručené rozhodnutie povereného príslušníka. Bez vykonania akéhokoľvek úkonu vec odmietol.
Podali sme sťažnosť. Prokurátor zrušil rozhodnutie a vrátil vec príslušníkovi na ďalšie konanie s tým, aby vykonal dokazovanie. Príslušník, ktorý mal zabezpečiť pomoc a ochranu vykonal jediný úkon vo veci, a to výsluch poškodeného (podľa neho oznamovateľa) a po ďalšom roku vec znovu odmietol.
Jeho rozhodnutie bolo potvrdené prokurátorom. Prokurátor z neznámych dôvodov ignoroval zistené skutočnosti a oprel sa o výdobytok právneho štátu – jeho osobitý právny názor.
Podľa názoru prokurátora a to bez toho, aby vykonal riadne dokazovanie, boli všetky vyššie uvedené skutočnosti iba náhody.
Skutočnosť, že prizvaná osoba mala byť vylúčená z výkonu dohľadu z dôvodu, že so zreteľom na jej vzťah k veci, k dohliadanému subjektu alebo k jeho zamestnancom možno mať pochybnosť o jej nezaujatosti, opomenul, resp. táto je pre prokurátora úplne nepodstatná a neexistuje žiadna pochybnosť o tom, že by to mohlo akokoľvek ovplyvniť posudzovanie prizvaného lekára – gynekológa, pôrodníka.
Skutočnosť, že v zdravotnej dokumentácii bola zapísaná neexistujúca diagnóza a záver prizvaného lekára bol nesprávny, podľa prokurátora nič neznamená a výsluch týchto osôb je úplne zbytočný.
Perlou úvah prokurátora je skutočnosť, že posúdenie zdravotnej starostlivosti prizvaným lekárom, ktoré je ústredným bodom celého výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou, nie je výkonom verejnej moci. Inak napísané podľa skvelej úvahy prokurátora – Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je len združením nadšencov, ktorých platí štát z verejných rozpočtov, aby realizovali svoju záľubu v posudzovaní poskytnutej zdravotnej starostlivosti.
Pre dokreslenie celej situácie v danej veci prebieha aj trestné konanie, predmetom ktorého je ublíženie na zdraví postihnutého dieťaťa, avšak rýchlosť konania vyšetrovateľov a prokuratúry spôsobila, že sa trestné stíhanie premlčalo. Uvedené nám však radšej ešte ani neoznámili.
Keďže v civilnom súdnom konaní sme nakoniec boli úspešní s tým, že uplatnené nároky boli uspokojené, je vyššie uvedený príbeh len epizódou, ktorú sa nám podarilo nakoniec prekonať.
Ochrana celej spoločnosti pred podobným konaním tak už bude na iných ľuďoch. Otázkou je či v orgánoch, ktoré majú vo svojom kréde pomáhať a chrániť sú aj ľudia, ktorí toto „heslo“ naozaj chcú napĺňať.
Pokiaľ nepatríte do kategórie ľudí, ktorí si to vedia vybaviť, môže sa Vám stať, že v medicínskych sporoch bude advokát jedinou osobou chrániacou Vaše práva a záujmy.
Vzhľadom k tomu, že mám niekoľkoročné skúsenosti s právnym zastupovaním v sporoch v súvislosti so škodou na zdraví spôsobenou hypoxiou počas pôrodu si Vám dovoľujem ponúknuť svoje právne služby.
Pokiaľ ste v obdobnej situácii neváhajte ma kontaktovať a dohodnite si bezplatnú konzultáciu.
JUDr. Ľudovít Surma
advokát
Pridaj komentár