Podľa zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách je od 15.3.2018 vlastník stavby alebo vlastník pozemku, na ktorom bola povolená žumpa, povinný pripojiť stavbu alebo pozemok na verejnú kanalizáciu, ak je to technicky možné a nevyžaduje si to neprimerane vysoké náklady.
Adresátom tejto povinnosti sú všetci vlastníci stavieb alebo pozemkov, na ktorých sú odpadové vody akumulované v povolených žumpách. Podľa dôvodovej správy k zákonu, ak je v aglomeráciách novovybudovaná verejná kanalizácia, tak má byť efektívne využitá. Vzhľadom na súčasný stav v množstve čistených odpadových vôd, keď je vývoz obsahu žúmp pomerne nízky, v rámci prechodných ustanovení sa ukladá povinnosť pripojenia stavby alebo pozemku na verejnú kanalizáciu ak je to technicky možné a je vybudovaná verejná kanalizácia, a to v termíne do 31. decembra 2021.
Nesplnenie tejto zákonnej povinnosti v danom termíne však nie je priestupkom.
Nástrojom na zabezpečenie odstránenia nízkeho vývozu žúmp by malo byť priestupkového konanie. Priestupkom je, ak ten, kto akumuluje odpadové vody v žumpe, nepreukáže zneškodňovanie odpadových vôd zo žumpy na výzvu obce alebo orgánu štátnej vodnej správy. Za uvedené možno uložiť pokutu do 165 eur.
Nesplnenie povinnosti pripojiť stavbu alebo pozemok s existujúcou povolenou žumpou na dostupnú kanalizáciu po 31. decembri 2021 sa štát pokúsil vyriešiť novou kompetenciou obce, ktorá rozhoduje o uložení povinnosti vlastníka stavby alebo pozemku pripojiť sa na verejnú kanalizáciu.
Zákon tak umožňuje obci zduplikovať zákonnú povinnosť, a to uložením tej istej povinnosti vo vydanom individuálnom administratívnom rozhodnutí podľa tohto zákona.
Podľa dôvodovej správy k zákonu nakoľko obec sa stará aj o ochranu zdravia ľudí a ochranu životného prostredia, zabezpečila vybudovanie verejnej kanalizácie v obci, má kompetenciu uložiť povinnosť vlastníkovi stavby alebo vlastníkovi pozemku pripojiť stavbu alebo pozemok, kde vznikajú odpadové vody, na verejnú kanalizáciu, ak je to technicky možné a nevyžaduje si to neprimerane vysoké náklady. Povinnosť pripojiť sa na verejnú kanalizáciu sa dotýka nielen prípadov nových stavieb, ale aj už existujúcich stavieb, ktorá majú napr. vybudovanú žumpu (resp. sú bez žumpy), ktorá už nespĺňa požiadavky na vodotesnosť. Nakoľko žumpa má byť vodotesná podľa § 11 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Obec uloží povinnosť producentovi odpadových vôd napojiť sa na verejnú kanalizáciu. Táto povinnosť producentovi je uložená aj v § 23 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, v tomto prípade je na základe poznatkov aplikačnej praxe potrebné umožniť obci vydať takéto rozhodnutie o uložení povinnosti.
Podľa stavebného zákona miestne príslušná obec eviduje a zabezpečuje ukladanie stavebného povolenia spolu so všetkými písomnosťami týkajúcimi sa stavebného povolenia, kolaudačné rozhodnutia a iné opatrenia týkajúce sa stavieb.
Obec teda disponuje všetkými informáciami potrebnými na to, aby zistila vlastníkov stavieb a pozemkov, ktorí majú povolenú žumpu a v následnom administratívnom konaní zistila, či je pripojenie na novovybudovanú, prípadne aj existujúcu verejnú kanalizáciu v konkrétnej veci technicky možné a nevyžaduje si to neprimerané náklady. Podmienkou kladného rozhodnutia o povinnosti sa pripojiť je zistenie, že z technického hľadiska je možné sa na kanalizáciu pripojiť. Úrad si za tým účelom žiada vyjadrenie vlastníka resp. prevádzkovateľa kanalizácie, či sú dostatočné kapacity a ďalšie technické požiadavky pre napojenie danej stavby či pozemku na kanalizáciu. Obec ďalej zisťuje výšku nákladov na realizáciu kanalizačnej prípojky a následne posúdi, či tieto náklady nie sú neprimerane vysoké.
Administratívne konanie o uloženie povinnosti pripojiť stavbu alebo pozemok na verejnú kanalizáciu začína z úradnej povinnosti (ex offo), t.j. z podnetu obce. Konanie začne dňom kedy obec urobí prvý úkon voči účastníkovi konania. Konanie o uložení tejto povinnosti môže byť iniciované aj podnetom zo strany kohokoľvek (napr. suseda).
V prípade, ak by obec zostala po prijatí podnetu nečinná, môže dôjsť k podaniu upozornenia zo strany príslušného prokurátora, ktoré sa však nedá predpokladať bez podania podnetu zo strany osoby, ktorá dala podnet na začatie konania. Ak sa prokurátor rozhodne nepodať upozornenie na odstránenie nečinnosti obce, tak je možné podať opakovaný podnet. Avšak podľa súčasnej právnej úpravy je tým vynútiteľná snaha o začatie konania o uložení predmetnej povinnosti vyčerpaná, keďže odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou na súde môže domáhať len prokurátor.
Právny stav sa vydaním právoplatného rozhodnutia o povinnosti pripojiť stavbu alebo pozemok na verejnú kanalizáciu mení oproti doterajšiemu právnemu stavu adresáta tejto povinnosti a to v tom, že právoplatné rozhodnutie je vykonateľné a môže byť vymáhané v exekúcii.
Čo však je obsahom rozhodnutia o uložení povinnosti pripojiť stavbu alebo pozemok na verejnú kanalizáciu?
Kanalizačná prípojka je drobnou stavbou a podlieha ohlasovacej povinnosti príslušnému stavebnému úradu. Obec pri uložení povinnosti pripojiť sa na verejnú kanalizáciu koná ako orgán verejnej správy na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií, t.j. konanie nevedie ako stavebný úrad, a preto vo svojom rozhodnutí nemôže ukladať podmienky vykonania stavby kanalizačnej prípojky, ako stavebný úrad.
Stavebné konanie aj ohlásenie stavby je v zmysle dnes platného stavebného zákona možné iba na návrh stavebníka a nemožno ho začať z podnetu stavebného úradu. Pri existujúcich stavbách je možné nariadiť nevyhnutné úpravy stavby, ak stavba nezodpovedá základným požiadavkám na stavby (§ 43d), a tým ohrozuje alebo obťažuje užívateľov alebo okolie stavby, avšak uvedené bolo možné a bez prijatia vyššie uvedenej zmeny v právnom poriadku.
Ak budem vychádzať z toho, že účelom právnej úpravy je dosiahnutie skutočného pripojenia na verejnú kanalizáciu z dôvodu ochrany zdravia ľudí a ochrany životného prostredia, t.j. funkčného odvádzania odpadových vôd z nehnuteľnosti verejnou kanalizáciou, tak obsahom uloženej povinnosti pripojiť sa na verejnú kanalizáciu, by mala byť povinnosť vlastníka pozemku alebo stavby podať žiadosť o stavebné povolenie, resp. ohlásiť stavbu kanalizačnej prípojky (splniť podmienky podľa stavebného zákona), vybudovať kanalizačnú prípojku spôsobom určeným prevádzkovateľom verejnej kanalizácie, uzatvoriť zmluvu o pripojení s vlastníkom verejnej kanalizácie, začat odvádzať odpadové vody do verejnej kanalizácie kanalizačnou prípojkou a nepoužívať povolenú žumpu, a to všetko v obcou určenej lehote a na náklady vlastníka pripojovaného pozemku alebo stavby.
Splnenie právoplatne uloženej povinnosti pripojiť sa na verejnú kanalizáciu v lehote určenej v rozhodnutí by mohlo byť obcou následne vymáhané ukladaním pokút, a to aj opakovane.
Štát však doposiaľ nedal obciam žiadne usmernenie, resp. oporné body ohľadom postupu v konaní, ani vo vzťahu k určeniu primeranej lehoty do kedy by mal adresát právoplatného rozhodnutia splniť uloženú povinnosť (6 – 12 mesiacov), ani materiálneho kritéria toho, čo sa považuje za neprimerane vysoké náklady.
Zákonodarca vyššie uvedenú kompetenciu obce formuloval veľmi úsporne. Doposiaľ som sa vo svojej praxi nestretol s rozhodnutím obce o uložení povinnosti pripojiť sa na verejnú kanalizáciu. Uvedená problematika sa tak bude ešte len vyvíjať, a to najmä v odvolacích konaniach, prípadne konaniach pred správnymi súdmi. Celý uvedený proces hľadania správnej aplikačnej praxe je však možný iba v prípade, ak obce začnú uvedenú kompetenciu skutočne využívať. V súčasnosti však nie sú rozpoznateľné ani náznaky toho, že by obce (starostovia) mali záujem uvedenú problematiku riešiť, resp. že by riešenie uvedenej problematiky bolo v našich obciach predmetom verejného záujmu, prípadne predmetom predvolebných kampaní a diskusií obecných zastupiteľstiev.
Napriek súčasnému nezáujmu, resp. malému záujmu o uplatňovanie uvedenej kompetencie obcí sa dá predpokladať, že sa v budúcnosti stane výklad vyššie uvedených ustanovení predmetom bežnej agendy obcí, najmä v prípade vybudovania novej verejnej kanalizácie v existujúcich doposiaľ neodkanalizovaných častiach obcí.
JUDr. Ľudovít Surma,
advokát
Pridaj komentár